reklama

bezcenné bohatstvo ?

Napriek tomu, že Slovenska republika je vlastníkom 633 výhradných ložísk tvoriacich nerastné bohatstvo, nepozná finančnú hodnotu tohoto bohatstva a paradoxne nevlastní ani jedinú akciu v najvýznamnejších súkromných ťažobných spoločnostiach využívajúcich ložiská magnezitu, cementárskych surovín, uhlia, stavebných a iných nerastných surovín.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Našu verejnosť bude pravdepodobne zaujímať, aká je aspoň približná finančná hodnota nerastného bohatstva, ktoré je podľa čl.4 Ústavy SR vo vlastníctve Slovenskej republiky. Už v roku 2000, keď MŽP SR pripravilo Návrh surovinovej politiky SR sa finančná hodnota zásob približne 700 výhradných ložísk tvoriacich naše nerastné bohatstvo odhadovala na 90-270 mld.Sk. Žiaľ od tej doby sa v oceňovaní výhradných ložísk, až na výnimky, nepokračovalo, pretože platný banský zákon oceňovanie výhradných ložísk nevyžaduje. Tým sa Slovensko, štát s trhovou ekonomikou (?) dostalo do špecifickej situácie, keď nerastné bohatstvo - vlastníctvo SR je v podstate bezcenné. Kým napríklad každý štvorcový meter a každý hektár štátnych lesov a štátnych pozemkov má svoju cenu, výhradné (štátne) ložiská si štát nevie alebo nechce oceniť, na rozdiel od iných štátov s trhovou ekonomikou.Ale tiež na rozdiel od súkromných ťažobných a prieskumných spoločností, ktoré si naše výhradné ložiska prenajímajú na ťažbu alebo prieskum (viď napr. Košice-Jahodná-urán, alebo Kremnica-zlato). V súvislosti s touto špecifickou legislatívnou situáciou by našu verejnosť zaujímali odpovede kompetentných predstaviteľov štátu - NR SR a vlády na nasledovné otázky:1.Považujete za normálne, ak SR vlastník 633 výhradných ložísk nemá ani v roku 2010 tieto ložiska finančne ocenené, prenajíma ich ako niečo bezcenné súkromným spoločnostiam a v najvýznamnejších ťažobných akciových spoločnostiach nevlastní ani jedinú akciu?2. Považujete banský zákon (č.44/1988 Zb.) za vhodný nástroj ochrany a racionálneho využitia nerastného bohatstva, ak jeho novely po roku 1990 vytvorili nadštandardné prostredie pre domáce a zahraničné súkromné spoločnosti ale diskriminačné prostredie pre vlastníka nerastného bohatstva - SR? V banskom zákone je podľa názoru autora zakódovaný hlboký rozpor medzi celospoločenským vlastníctvom nerastného bohatstva, ktoré by malo byť využívané vo verejnom záujme a súkromným využívaním tohoto bohatstva, zameranom na dosahovanie maximálneho zisku, predovšetkým však pre súkromného ťažiara. Slovensko sa takýmto banským zákonom zaraďuje k štátom typu banánových republík. Príkladom racionálneho využitia nerastného bohatstva môže byť Nórsko, kde štát aktívne vstúpil do procesu ťažby a využívania surovín, ktoré zastrešuje štátna firma STATOIL vlastniaca 2/3 akcií a len 1/3 akcii vlastnia súkromné spoločnosti. Slovensko sa samozrejme nemôže Nórsku rovnať čo do potenciálu nerastného bohatstva, môže sa mu však priblížiť v racionálnom využívaní surovinových zdrojov. Keďže počas posledných 20 rokov vlády Mečiara, Dzurindu aj Fica tento nenormálny stav tolerovali, môže verejnosť dúfať, že nová vláda I. Radičovej tento stav zmení?

Milan Tréger

Milan Tréger

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Inžinier geológ, špecializujúci sa na ložiskovú geológiu a ekonomiku nerastných surovín. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu